Skôr než sa bližšie zoznámime, rozhliadni sa. Je tento hrad naozaj sivým kameňom?
Isteže, skaly majú sivý odtieň a sivota z nich civí doďaleka. V dávnych časoch sa však hradné múry, hoc postavené zo sivého kameňa, skveli belobou. Biela vápenná omietka ich chránila pred nepriazňou počasia a rozpadaním. Prepožičiavala im tiež svoj lesk.
. . .
Predstav si, že aj maďarský názov hradu zaznamenaný v starých písmach, Keselökö, neznačí sivý kameň. Po správnosti je odvodený od týchto slov: keselyû – sup a kö – kameň. Supí Kameň. Hm, znie to dôstojne a hrdo.
Kedysi na území Uhorského kráľovstva totiž bežne hniezdili majestátne supy bielohlavé. Nečudujem sa, že zalietali aj sem, na moje panstvo. Všade, kam oko dohliadne, sa pásli ovce či dobytok a supy sa predsa živia ich zdochlinami…
. . .
Môj rod, ale i viacerí pred nami, sme však tento hrad vždy nazývali Kamenec, kamenný hrad. Aj úradné listiny sme písali po slovensky. Napríklad v roku 1485, keď bola jedna z nich adresovaná “urozenemu panovi Ianowi z Motessycz a Kamencza”.
A čo si zvolíš ty, ako budeš nazývať tento hrad?
